Dokonalý, krásne zelený trávnik je ozdobou nejedného dvora či predzáhradky. A aj keď sa tomu len ťažko verí, za tou jasne zelenou sa ukrýva kopec driny a starostlivosti. Niekedy však aj tú najväčšiu snahu prekazia choroby, ktoré niekedy aj vo veľmi krátkom čase narobia veľa škôd, často fatálnych. Medzi tie najčastejšie a najzákernejšie patria snežná pleseň, palušková hniloba, korunková hrdza, čarovné kruhy a bronzová či dolárová škvrnitosť. Ako im predchádzať?

Ako z názvu vyplýva, ide o chorobu, ktorá trávnik napáda najmä v zimnom a jarnom období. Prejavuje sa bielymi fľakmi nepravidelného tvaru, ktoré sú pokryté akousi bielou pavučinou. Veľmi podobné symptómy má aj pleseň sivá, ktorá je spôsobená trochu odlišnou hubou a je aj nebezpečnejšia ako biela snežná pleseň.
Najčastejším spúšťačom obidvoch druhov plesní je príliš vysoká nezostrihaná tráva, ktorá potom pod snehovou prikrývkou nemá dostatočné prevzdušnenie. Príčin však môže byť oveľa viac, napr. neprevzdušnený trávnik, príliš veľa dusíka a, naopak, málo draslíka v jesennom hnojení.  Efektívnejšie ako poškodený trávnik liečiť, je všetkými možnými spôsobmi predísť danému poškodeniu. Ak však už huba v plnej sile úraduje, treba konať rázne. Niekedy stačí poškodené miesta vyhrabať, prípadne dosiať novým osivom. Ak je poškodenie silnejšie, k slovu sa dostáva chémia – fungicíd s účinnou látkou si s poškodením poradí a následne už zostáva len prázdne miesta dosiať.

Toto ochorenie je veľmi podobné snežnej plesni a jeho symptómy sa prejavujú na jar, po roztopení snehu. Nerovnomerné fľaky sú hnedastej farby a porast má štruktúru suchej až papierovej konzistencie. Rozdielom oproti plesni sivej alebo plesni snežnej sú sklerócie tmavej farby veľkosti hlavičky špendlíka. Sklerócie plesne snežnej sú čiernej farby a v prípade plesne sivej zase červeno-čiernej.
Tak ako pri sivých plesniach, aj tu patrí k najzávažnejším rizikovým faktorom vysoký trávny porast pred zimou, nedostatočné prevzdušnenie pôdy a prebytok dusíka či nedostatok draslíka v jesennom hnojení. Keďže choroba sa prenáša aj pohybom, či už ľudí, alebo techniky, je potrebné poškodené miesta ošetriť individuálne. Do úvahy prichádzajú fungicídne prípravky alebo lokálne ošetrenie trávnika.

Táto letná choroba sa prejavuje v podobe žltočervených škvŕn na listoch a veľmi rýchlo sa šíri vzduchom alebo tiež mechanizmami. Pokiaľ nie je zásah rýchly, môže sa veľmi rýchlo preniesť aj na zdravý porast.
Príčin je tiež niekoľko – jednak málo časté kosenie či nedostatočná výživa, alebo tiež veľmi vysoké teploty spojené s vysokou vlhkosťou vzduchu. Na liečbu takto poškodeného trávnika najlepšie zaberajú vhodné postreky proti hubám, v prípade masívnejšieho poškodenia nezostáva iné ako napadnuté miesta odstrániť a nahradiť novým trávnikom či dosiať.

Ďalšia veľmi nepríjemná a odolná choroba trávnika je bronzová škvrnitosť. Objavuje sa väčšinou každoročne na rovnakých miestach, z čoho je jasné, že napáda najmä korene. Po prepuknutí rastliny zhnednú a veľmi rýchlo odumrú.
Faktory ovplyvňujúce vznik bronzovej škvrnitosti sú najmä premokrenie, vysoké pH pôdy, nevyrovnaná výživa či stres zo sucha. Treba poznamenať, že najčastejšie sa vyskytuje na plochách vysiatych psinčekom – teda na greenoch. Ošetrenie takéhoto trávnika je možné buď fungicídom, alebo pri menšom poškodení aplikáciou hnojív s okysľujúcim účinkom a síry. Pretože tento druh huby nedokáže prežiť v kyslom prostredí. Pravidelné kosenie a prevzdušňovanie je samozrejmosťou.
Dolárová škvrnitosť má o niečo iné symptómy ako bronzová, majú však rovnaký spúšťač – stres z tepla a nedostatočná výživa (deficit dusíka). Choroba sa spočiatku prejavuje vo forme malých okrúhlych bledých škvŕn veľkosti dolárovej mince. Pri väčšom poškodení sa jednotlivé miesta rozšíria, až sa celkom spoja. Choroba postihuje najprv konce listov, po rozšírení nakoniec list odumrie. Ošetruje sa podobne ako bronzová škvrnitosť, nízke dávky dusíka v tekutej forme však môžu rýchlosť šírenia choroby minimalizovať.

 
 

Rozšírená a na prvý pohľad jednoducho identifikovateľná choroba trávnika, ktorá sa však lieči len ťažko. Pravidelné kruhy rôznych veľkostí „zdobia“ trávnik a tvorené sú odumretými plodnicami húb. Trávnik je na týchto miestach väčšinou už odumretý.
Prvou pomocou je zvýšená výživa trávnika dusíkom. Svoj názov „čarovné“ si vyslúžili z dôvodu ich nevyspytateľnosti, pretože sa často stáva, že jeden rok sú viditeľné a ďalší vôbec nie. Zbaviť sa ich nie je jednoduché, pretože fungicídy na ich liečbu nie sú účinné. Huby totižto napádajú nie trávnik, ale neživú organickú hmotu. Účinnými sa zdá byť zatiaľ len aerifikácia hrotmi do väčšej hĺbky (25 cm), dostatočná výživa a hydratácia pomocou vlhčiacich činidiel.

Veľmi častá choroba trávnika, ktorá sa prejavuje zažltnutými končekmi listov. Žlté a bronzové škvrny listov môžu neskôr pokročiť do fázy, keď je napadnutá aj korunka a steblo trávy. Takýto porast sa nedrží v zemi a postupne vznikajú v tráve holé miesta, ktoré je potrebné dosiať. Rizikovým faktorom antraknózy je stres vyvolaný suchom, neprimeranou záťažou alebo vlhkosťou. Najúčinnejšou prevenciou je zdravý, pravidelne kosený a prevzdušňovaný a dobre vyživený trávnik. Ak je nutné, môže sa ošetriť vhodným fungicídom.
Z množstva chorôb trávnikov je celkom zrejmé, že vypestovať si doma zdravý a odolný zelený koberec nie je jednoduché. No ešte ťažšie je udržať ho vitálny aj počas nepriaznivých klimatických podmienok či všade útočiacich hubových ochorení.